Vždy som sa považovala za nekreatívnu osôbku.
Už v škôlke som sa vyhýbala všetkým kreatívnym aktivitám.
Tak moje okolie usúdilo, že asi nemám výtvarné nadanie.
Ja som to tak prijala.
“Nie som kreatívna.”
Je to pravda?
Nie!
Bola som.
Som.
Môj Otecko (Otecko v mojom slovníku znamená Boh) poslal človeka, ktorý prebudil túto moju “kreatívnu stránku”.
Hm…kto, to asi bol? 🙂
Jasné že môj, nie len umelecký manžel.
Prišiel do môjho života práve včas.
Aby ma zachránil.
Ukázal mi, kto v skutočnosti som.
Môj Superhrdina.
Videl ma pravdivo.
Ja som nevidela pravdu o sebe.
Jeho láska mi ukázala, že vo mne drieme ešte veľa vecí, ktoré neboli objavené.
A jedna z nich bola moja kreatívna duša.
Nie len vo výtvarnom umení.
Ale aj v živote.
Moja duša odpočíva, keď niečo tvorí.
Nemusia to byť nevyhnutne umelecké diela.
Rada vymýšľam ako skrášliť byt, aktivity pre deti, ako niekoho potešiť, originálne darčeky…
Boh ma stvoril takú.
Má to na mne rád!
Chce, aby som to využívala, pre radosť, úsmev na tvári.
Lebo viete čo?
On ako môj Otecko sa raduje keď, sa jeho dcérka teší.
A aj mňa to teší, potešovať Otecka i seba.
A to len tým, kým som bola stvorená.
A čo vy, poznáte pravdu o sebe?
