Pre mnohé ženy je upratovanie povinnosť.
Pre mňa tiež bolo.
Nebola to najradostnejšia činnosť na svete.
Ale začala som hľadať, čo mi túto bežnú činnosť môže spríjemniť a čo mi prinesie radosť.
Samozrejme, našla som.
Keď hľadáme, tak nachádzame 🙂
Obliekla som si môj “outfit na upratovanie”.
Takto vyzeral:
Prečo by upratovanie malo byť iba aktivitou, ktorá sa “musí spraviť”, ale nikoho nebaví?
Prečo by som sa musela ponáhľať, aby som rýchlo upratala?
Veruže som si to upratovanie takto oblečená vychutnala.
Je zaujímavé, aká maličkosť stačila, aby som z povinnosti spravila radosť či hru.
Myslím, že v dušiach sme stále deti.
Nepriznáme si to, veď sme už dospelí.
A dospelí sa predsa nehrajú, majú veľa povinností, ktoré musia dokončiť.
Tak nezostáva čas na hru či zábavu.
Áno, máme veľa zodpovednosti.
Ale znamená to, že musíme byť stále vážni, zamračeni…?
Myslím si, že nie.
Ja si nechcem nechať ukradnúť detskú radosť zo života.
Byť dieťaťom, ktoré nadchýnajú úplné maličkosti.
Dokážu naháňať motýľa ako keby to bola najväčšia zábava na svete, skákať do mlák…
A čo ty, čo nadchýna teba?
Ps: Inak takto som vyzerala : )
