Som stále dieťa.
Nie som detská, ale som ako dieťa.
Dieťa, ktoré verí, raduje sa, smeje sa, užíva si hranie…
Všimli ste si, že deti sa veľa smejú?
Už batoľatá sa usmievajú.
Nechcem stratiť túto schopnosť ako dospelá.
Preto sa často usmievam.
Ale nie vždy to tak bolo.
Ako som rástla, tak som strácala túto schopnosť smiať sa z chuti.
Až som si raz uvedomila, že už sa vôbec nesmejem.
Dokonca ani neusmievam.
Startosti “života dospelého“ mi zobrali toto privilégium.
Radosť v mojom živote nemala žiadnu hodnotu.
Až som si raz prečítala: “Radosť v Pánovi je mojou silou”.
Uvedomila som si, že potrebujem silu do každého dňa.
Povedala som si: ”To nemôže byť ťažké”.
“Iba” sa radovať s mojim “Oteckom” (Otecko v mojom slovníku znamená Boh).
Prečo to neskúsiť ?
Ono to fungovalo, funguje !
Môj život sa pomaly začal meniť.
Ako prvý prišiel úsmev.
Neskôr smiech.
A teraz aj rehot od srdca, z chuti.
Moje starosti dospeláka nezmizli, ale prišla sila potrebná na zvládnutie povinností.
Vyhľadávam činnosti, ktoré mi vyčaria úsmev na tvári.
A tiež som sa začala tešiť z mojich “detských” radostí.
Ako napr.: hojdanie, skákanie do mlák, tancovanie,…
Tieto jednoduché veci mi pomáhajú sa viac smiať.
A čo vy, smejete sa každý deň?
Pridáš sa? 🙂
