Je upršaný deň.
Idem niečo vybaviť.
Aj v tento deň hľadám, niečo za čo môžem byť vďačná a čo mi prinesie úsmev na tvár.
Hm…ako si ho zlepšiť ?
Oblečiem si svoje obľúbené gumáky, nový pršiplášť, vezmem dáždnik.
Už takto vystrojená sa cítim o trocha lepšie.
Vyrážam do upršaného počasia.
Rozprestriem dáždnik.
Prichádzam k prvej mláke.
Spomínam si na to, čo robí každé malé dieťa, keď vidí mláku.
Prečo nie ?
Mám predsa gumáky.
Začínam skákať do prvej mláky.
Prináša mi to radosť.
Idem ďalej.
Na obzore ďalšia mláčka.
Skáčem.
Ľudia okolo sa na mňa neveriacky pozerajú.
Ja pokračujem…
Nech pozerajú.
Skok..
Prechod cez červené more…veľká mláka 🙂
Je to zábava.
Teším sa z obyčajných vecí ako malé dieťa.
Ja ešte vlastne stále som malé dieťa 🙂
Môj muž mi každý rok gratuluje k dňu detí.
Takže je to naozaj pravda.
Som ako dieťa.
Ďalšia mláka.
Prechod cez potôčik.
Takto prichádzam na určené miesto.
Vybavím, čo potrebujem.
Ide sa naspäť.
Juchú…
Čo Vám vyčarí úsmev na tvári v takomto upršanom dni?