Nepoznala som sa.
Preto som uverila takmer všetkým klamstvám, ktoré o mne ľudia hovorili.
Som vraj bojazlivá, neviem rýchlo a pohotovo reagovať, som tichá a hanblivá, neviem improvizovať, som nespoločenská…
To vo mne vytvorilo dojem, že som „divná“.
Bola som nepochopená…
Moju hodnotu určovali ľudia okolo a ich reakcie na mňa.
Keď povedali, že som taká, znamenalo to, že som taká…
Ani mi nenapadlo zamyslieť sa nad tým, či majú pravdu.
Nemali.
Dnes to už viem.
Poznávam sa.
Mám sa rada.
Mám na sebe rada všetky moje aspekty (telo, dušu i ducha).
Mám rada svoju tvár aj postavu (dievčatá vedia o čom hovorím).
Mám rada svoju dušu a aj to, že som introvert a vysoko citlivý človek.
Mám rada ticho, veľa premýšľam, som empatická, veľa pozorujem, mám rada samotu, načerpávam v prírode, mám rada romantické filmy, rada hostím priateľov…
Tiež si užívam, že som duchovná bytosť.
Stvorená samotným Oteckom (Otecko v mojom slovníku znamená Boh).
Každá situácia mi prinesie nové poznanie seba.
Či už je príjemná alebo nepríjemná.
Učím sa stále.
Rada sa rozprávam sama so sebou.
Najlepšie nahlas.
Tak spracúvam svoje myšlienky a pocity.
To je jedna z vecí, ktoré som sa o sebe naučila.
Som na seba hrdá!
Viem, kým som a nikto ma už nepresvedčí o opaku.
Som majstrovským dielom.
A čo ty, si na seba hrdý/á?
