Kráčam do obchodu a všímam si okolie.
Nemám plnú hlavu myšlienok, čo ešte musím stihnúť urobiť, vybaviť…
Užívam si danú chvíľu.
Tam, kde som.
Áno, na chodníku, obklopená stromami, budovami, domami, ľuďmi kráčajúcimi okolo…
Usmievam sa celou cestou.
Viete, že pre ľudí okolo je to nezvyčajné, keď prejde okolo nich niekto, kto sa len tak usmieva?
Ale to som ja.
Vychutnávam si cestu do „obyčajného“ obchodu bez zbytočných „scenárov“ idúcich samovoľne v mojej hlave.
Som tam.
Neviem, či tu zajtra zas budem.
Ale dnes je dnes.
Dnes som tu.
Tak dýcham, kráčam a usmievam sa.
Popri „živote“ si častokrát nestíhame užiť bežné činnosti.
Viete prečo?
Lebo sme tak zaneprázdnení vo svojich hlavách, že nám neostáva čas žiť.
Poďme žiť a nie živoriť.
Užime si obyčajné dni a činnosti tak, aby nám vyčarovali úsmev na tvári.
Tak, čo si dnes vychutnáš?
