Dnes sme sa zobudili na zvuk telefónu.
Volal Samuelov brat.
Oznámil nám, že jeho manželka dnes ráno umrela.
Tak Samuela poprosil, aby šiel s ním do nemocnice.
Nevedeli sme čo robiť, pobehovali sme po byte sem a tam…
Samuel odišiel.
Zostalo ticho.
Ja som pokračovala v prechádzaní sa po byte, lebo som nevedela čo robiť.
Sadla som si a čumela do blba.
Neverím tomu.
Doteraz.
Viem, že Boh je aj tak dobrý.
Viem, že nás tým prevedie.
Dnes ale smútim a plačem.
Viem, že Boh to obráti na víťazstvo.
Celá rodina je smutná a nešťastná.
Ja napriek strate cítim aj nádej.
Nádej, že Ali je už bez bolestí.
Je dokonale šťastná s Ježišom.
Deťom zanechala úžasné dedičstvo lásky.
Som vďačná za jej život.
Pred dvomi rokmi mi Boh daroval s ňou krásnu chvíľu na chválach v Budapešti.
Na to nikdy nezabudnem, ako sme spolu chválili Pána.
A ona je už s Ním a ja raz prídem tiež.
Budeme spolu chváliť nášho Ježiša.
Urobila veľa dobrých vecí v tichosti.
Takže v nebi dostala veľkú odmenu.
Bola tam párty na jej počesť.
Všetci boli nadšení, že sa k nim pridala.
My to spracúvame a plačeme.
Ale vždy budeme vďačný za jej život.
